Aktuality

Vzdelávanie

Čo je ťažba kryptomien?

Čo je ťažba kryptomien

Ťaženie je neodmysliteľnou súčasťou kryptomien. Ťažba, taktiež známa aj pod názvom proof-of-work koncept (PoW), bola jednou z najväčších inovácií, ktoré so sebou kryptomeny priniesli. Z istého pohľadu by sa dalo povedať, že práve vďaka extrémnej inovácií, ktorú ťažba priniesla, je dodnes koncept ťaženia kryptomien nepochopený a sú s nim spojené mýty a polopravdy najmä v spojení s dopadom na životné prostredie.

Aj preto sme sa rozhodli pripraviť článok o ťažbe a jej spojení s Bitcoinom či blockchainom. Takisto sme sa ale rozhodli aj pozrieť sa na najväčšie mýty v spojení s ťažbou kryptomien, ktoré neustále prevládajú v médiách a to aj napriek tomu, že v reálnom svete sa dajú jednoducho vyvrátiť.

Čo je to ťažba kryptomien?

Jednoducho povedané, ťažba kryptomien je spôsob ako používatelia kryptomenovej siete platia ťažiarom za to, aby schválili a verifikovali ich transakcie. Ťažiari (v angličtine „miners“), sú entity, ktorí investovali svoje zdroje na to, aby nakúpili špeciálne stroje na ťažbu kryptomien. Aktuálne sú to takzvané ASIC miners (Application-specific integrated circuit).

Vďaka týmto strojom, elektrike a pripojeniu na internet môže ťažiť kryptomeny, ako napríklad Bitcoin, úplne ktokoľvek. Napriek tomu, že investovať do ťažobných strojov vie hocikto a že je ťažba stále zisková, počiatočná investícia je pomerne vysoká, keďže drvivú väčšinu ASIC minerov skupujú veľké mining pooly (zoskupenia ťažiarov). Aj preto je ťaženie na vlastnej nohe pomerne náročné. To ale nemení nič na tom, že to môže skúsiť ktokoľvek, čo je dôvodom, prečo môžeme pri Bitcoine hovoriť, že je decentralizovaný.

Celková ziskovosť závisí najmä od toho, aké kryptomeny chcete ťažiť a aké vybavenie na to máte. Pokiaľ si chcete porovnať ziskovosť ťažby rôznych kryptomien, tu nájdete kryptomenovú mining kalkulačku, ktorá vám môže pomôcť s rozhodovaním.

Ako funguje ťažba kryptomien?

Celý proces kryptomenovej ťažby sa dá rozdeliť do niekoľkých krokov. Najprv sa používateľ siete rozhodne zadať platbu. Za jej spracovanie následne zaplatí transakčný poplatok minerovi, pre ktorého je práve daný poplatok jedným z podnetov na to, aby danú transakciu spracoval. Transakcie sú následne spojené do blokov a mineri, ktorí dostanú zaplatené nielen z transakčných poplatkov, ale takisto aj z mining reward (ťažobnej odmeny, ktorá je napríklad pri Bitcoine aktuálne na úrovni 6.25 BTC za blok) následne verifikujú a spracujú danú transakciu.

Potom, ako mineri transakcie zlúčia do blokov a verifikujú, tak sa snažia „rozlúštiť digitálnu hádanku,“ ktorej víťaz, miner ktorý zapíše blok do histórie všetkých transakcií, dostane zaplatené prostredníctvom mining reward. Z daných schválených blokov sa tak vytvára reťazec, ktorému sa hovorí blockchain. Pri Bitcoine je v priemere pridaný blok každých 10 minút. Blockchain tak pozostáva zo všetkých prebehnutých transakcií, ktoré sa udiali od spustenia siete.

Čo je to halving a akú rolu hrá pri ťažbe?

Odmeny za ťažbu poukazujú na to, prečo by niekto chcel kryptomeny ťažiť. Ich cieľom je totižto motivovať ľudí, aby sa pridali do siete a začali ťažiť. Pri Bitcoine boli spočiatku odmeny za vyťaženie bloku na úrovni 50 BTC. Avšak približne každé štyri roky prichádza ku kroku zvanému halving (delenie), pri ktorom sa odmena za vyťažený blok zmenší o polovicu.

V histórii Bitcoinu sme zatiaľ zažili tri halvingy, čo znamená, že aktuálna odmena za vyťaženie jedného bloku je 6.25 BTC (1. Halving 25 BTC, 2. Halving 12.5 BTC, 3. Halving 6.25 BTC). Halving je jednou z najpodstatnejších udalostí v kryptomenách. Rovnako je veľmi transparentná, keďže sa dá ľahko predpovedať. Aj práve vďaka tejto transparentnosti sa mineri vedia pripraviť na obdobie, kedy príde ku zmene odmeny za blok.

Vedeli ste že…?

Aktuálna ponuka bitcoinov v obehu je 19 miliónov BTC. S celkovou ponukou 21 miliónov BTC, je tak v obehu viac ako 90% všetkých bitcoinov, ktoré budú kedy vyťažené.

Aj napriek odmenám za ťažbu, mineri v sieti nie sú iba na to, aby zarábali. Samozrejme, že motiváciu na začlenenie do siete je určite aj vo forme vyťažených kryptomien, avšak úloha minerov je zabezpečenie siete a hlavne jej transakcií. Mineri totižto musia preukázať svoju investíciu a prácu prostredníctvom sily ťažby, ktorú privedú do siete. Táto metrika sa v kryptomenách volá hash rate, a v jednoduchosti povedané meria celkovú silu či veľkosť siete.

Zaujímavosťou takisto je, že tým, že mineri musia preukazovať svoju prácu, tak konsenzus algoritmus, ktorý je spojený s ťažbou, sa volá Proof-of-Work (dôkaz o práci). Práve vďaka PoW je celková sieť nielen bezpečná, ale takisto aj decentralizovaná. Aj preto sú mineri neodmysliteľnou súčasťou celej kryptomenovej siete.

Jeden z najväčších mýtov ťažby – environmentálny dopad

Bitcoin je suverénne najväčšia PoW kryptomena, ktorá spotrebuje najviac energie na ťažbu. Aj preto sa budeme v nasledujúcej sekcii sústrediť iba na ťažbu Bitcoinu a pozrieme sa na to, koľko elektrickej energie spotrebuje či koľko emisií vytvorí.

Extrémne nízky level CO2 emisií

Ako sme už vysvetlili, elektrická energia je potrebná na ťažbu pretože ASIC mineri potrebujú „uhádnuť výsledok náročnej hádanky.“ Avšak s prílevom nových a nových minerov do siete sa celková sila siete zväčšuje, s čím sa zväčšuje aj celková spotreba elektrickej energie.

Množstvo kritikov kryptomien tak poukazuje práve na to, že Bitcoin nielenže spotrebuje veľa elektrickej energie, ale takisto vyprodukuje aj veľké množstvo emisií, ktoré škodia životnému prostrediu. Kritici ale iba veľmi sporadicky uvedú aj zdroje či relevantné štatistiky, ktoré by tieto argumenty potvrdili.

Podľa spoločnosti CoinShares, ktorá sa zameriava na investície v oblasti digitálnych aktív, vyprodukovala ťažba Bitcoinu približne 41 Mt CO2 emisií za rok 2021. Oproti roku 2020 to bol nárast približne o 5 Mt, keďže v roku 2020 bolo toto číslo na hranici 36 Mt CO2 emisií. Aj keď sa to na prvý pohľad môže zdať ako vysoké číslo, v skutočnosti je to iba 0.08 % z celkovej globálnej produkcie CO2 emisií.

Zanedbateľná spotreba elektrickej energie

Aj napriek tomu sa ale nájdu kritici, ktorí poukazujú nielen na environmentálny dopad, ale takisto aj na vysokú spotrebu elektrickej energie. Aj v tomto prípade sa ale nedá hovoriť o faktoch či dobrej argumentácii. Podľa spoločnosti Blockcap sa priemerná ročná spotreba elektrickej energie celej siete Bitcoinu hýbe na úrovni 120 TWh, Celkové množstvo energie, ktoré sa za rok na planéte vyprodukuje je ale až 160 000 TWh. To znamená, že ťažba Bitcoinu spotrebuje menej ako 0.1 % z celkovej vyprodukovanej elektrickej energie.

Navyše, čo je oveľa zaujímavejšie je skutočnosť, že z celkovej vyprodukovanej elektrickej energie sa až 50 000 TWh stratí kvôli neefektívnosti presunu či skladovania energie. To znamená, že Bitcoin spotrebuje približne 0.25 % z elektrickej energie, ktorá sa stratí kvôli neefektívnosti aktuálnych riešení. Pokiaľ by sa vám tak niekto snažil nahovoriť, ako je Bitcoin veľmi škodlivý pre životné prostredie, či koľko energie sa na jeho ťažbu minie, môžete poukázať na tieto prieskumy a analýzy, ktoré tvrdia opak.

Spotreba energie Bitcoinu.

Spotreba energie Bitcoinu. Zdroj: EndTheFud.org

Záver

Ťažba kryptomien je jednou z najpodstatnejších súčastí a inovácii tohto sektoru. Vďaka blockchainu a PoW mechanizmu mineri získavajú odmenu za svoju prácu a investíciu do ťažobného zariadenia, ktoré pomáha s verifikáciou a schvaľovaním transakcií. Aj vďaka tomu sa tak buduje decentralizovaná a bezpečná sieť.

Pokiaľ ale toto všetko znie priveľmi komplikovane, neváhajte a oslovte nás. Ku kryptomenám sa totižto môžete dostať aj bez toho, aby ste ich ťažili. Ak ale neviete, kde začať, sme tu pre vás.

Publikované: 20. apríla 2022
Zdieľajte: